Boj náš každodenný

Boj náš každodenný

V posledných mesiacoch sme zasypávaní správami ohľadom vojny v Sýrií. Vo svete je všeobecne dosť veľká informačná vojna ohľadom tejto vojny a preto je dnes ťažké dopátrať sa k úplnej pravde. Zaujalo ma ale, keď som minule čítal trošku starší článok o sýrskej armáde, kde sa písalo, že: „Sýrska armáda je veľmi unavená, pretože bojuje na 168. miestach súčasne.“ Možno si poviete: „fííha, ako potom môžu zvládať takto bojovať už 5 rokov?“ Odpovedí je mnoho… Nechcem to však ďalej rozoberať. Mňa skôr zaujal ten počet kvôli tomu, pretože si všímam svet vôkol seba a mám pocit, že my ľudia konáme mnohokrát podobne. Neustále bojujeme. Nechcem tým povedať, že nemáme bojovať, veď boj patrí aj k túžbe každého muža. Ale je podstatné ako, kde a s kým bojovať tak, aby to bolo aj bohumilé. V písme sa slovíčko boj spomína v rôznych podobách veľmi veľa krát. Sám Boh nás skrze prorokov a apoštolov nabáda k tomu, aby sme bojovali. Aby sme bojovali proti bludným náukám (2Tim 2, 14 – 3, 9), proti falošným učiteľom (Tít 1,10), boj proti pohanom v starom zákone (1Mach 2,66), Avšak ešte častejšie nás pozýva do boja s hriechom a samotným diablom: „Podriaďte sa teda Bohu, diablovi sa vzoprite a ujde od vás“ (Jak 4,7), na inom mieste nás zasa varuje pred diablom a zároveň upokojuje, že všetci sme v tom spoločne: „Buďte triezvi a bdejte! Vás protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete“ (1 Pt 5, 8 – 9) Dokonca niekedy nás pozýva, aby sme bojovali proti sebe samému, proti svojej vlastnej žiadostivosti a pýche, „lebo telo si žiada, čo je proti duchu a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“ (Gal 5, 17) Keďže všetky tieto boje nie sú priamo fyzické, na mieste je aj otázka: „Ako bojovať?“ Ako sa stať skutočným Božím bojovníkom? Samozrejme aj na to nám Boh odpovedá v liste Efezanom: „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6, 10 – 20). Ďalej sa sv. apoštol Pavol zaoberal priamo Božou výzbrojou ako: štít viery, prilba spásy, meč ducha či pancier spravodlivosti. Málokto si ale uvedomuje celistvosť tejto výzbroje. Predstavte si stredovekého vojaka v plnej a kvalitnej zbroji, ktorému by chýbal meč. Takýto vojak má omnoho menší potenciál ako iný vojak s mečom. Presne takto strácame potenciál aj my, keď nečítame Božie slovo. Boh si nás už nemôže plnohodnotne použiť. podobne je to s každou časťou výzbroje.

Kedy si nás už ale nemôže použiť vôbec je čas, keď zabúdame na to, že máme milovať blížneho ako seba samého (Rim 13, 9), kedy bojujeme medzi sebou, so svojimi spolužiakmi a učiteľmi v škole, so svojimi spolubývajúcimi, kňazmi vo farnosti a úplne najhoršie je, keď bojujeme so svojou vlastnou rodinou. Vtedy zabúdame aj na to, že si máme ctiť svojich rodičov. (Kol 3, 20)

Vrátime sa teraz trocha na začiatok, kde sme hovorili o vojne v Sýrii. Sýrsky prezident Asad pred pár dňami povedal, že „každá vojna je zlá, nech sa vedie za akýmkoľvek účelom, stále prináša smrť.“ Ale zároveň dodal, že niekedy človek nemá na výber. Ako je to napríklad pri teroristoch.

Predstavte si, že by sýrsky prezident začal bojovať so svojim najväčším spojencom Ruskom. Nie len, že by to bolo nemúdre, ale jeho šance na víťazstvo by sa úplne rozplynuli ako hmla. A to len preto, že začal bojovať na nesprávnom fronte. Presne to isté sa deje s nami keď bojujeme so svojimi rodičmi a priateľmi, ktorí sú tu pre nás ako veľký dar… úplne nás to vyšťaví a už nebudeme mať dostatok síl na skutočný boj, do ktorého nás povoláva Boh slovami apoštola Pavla: „Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života, veď doň si povolaný… (1Tim 6,12)

(Lukáš Demjančík)

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0