Hľadieť Božími očami

Hľadieť Božími očami

Každý z nás v živote zažil momenty pekné, pri ktorých sa mu na perách objaví úsmev, no i chvíle, pri ktorých si možno ešte aj dnes poplače. Tie príjemné okamihy nás neraz opäť nakopnú, povzbudia do kráčania vpred. A čo tie menej príjemné chvíle? Neraz sa k nim znova a znova vraciame, premýšľame, čo by bolo keby nebolo tej situácie, prečo sa to stalo a podobne. Sme z toho zdrvení, smutní a nevieme, ako ďalej. Je to vôbec dobré, toľko sa k tomu vracať? Sú tieto momenty nášho života na niečo dobré? Čo s nimi robiť?

Božie Slovo hovorí, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži a dobré“ (Rim 8,28). Aj keď daná situácia bola očami človeka nepríjemná a najradšej by ju bol vymazal, predsa mu len môže byť prínosom. Kedy? Keď v nej bude hľadať Boha a Jeho plán v svojom živote. Keď sa bude pýtať: Čo mi touto situáciou chce Boh povedať? Nejdem azda zlým smerom? Čomu ma chce naučiť: pokore, odvahe, odpusteniu, milosrdenstvu, vytrvalosti, trpezlivosti, väčšej odovzdanosti do Jeho rúk alebo tomu, aby som si viac vážil život a ľudí vôkol seba? Ako chce zmeniť môj život? Ak sa budeme pridŕžať slova, ktorým sa k nám Boh prihovára v knihe proroka Jeremiáša: „Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom.“ (Jer 29, 13), tak On nám dá pochopiť a porozumieť všetkému. Ale kedy? Keď ho budeme hľadať celým svojím srdcom. Keď nebudeme plakať nad rozliatym mliekom, ale budeme kráčať vpred s pohľadom upretým na Krista tak ako sv. apoštol Pavol, ktorý v liste Filipanom píše: „…zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 3, 13b-14). Nešprtá sa v minulosti. Z nej sa poučil, vzal si to, čo je pre jeho život osožné a kráča vpred. Aj v knihe proroka Izaiáša nás Božie Slovo učí, aby sme nespomínali na udalosti dávne, o veciach predošlých neuvažovali (porov. Iz 43, 18). Prečo? Pretože On robí čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine (Iz 43,19).

Nech nám Pán dá milosť a nech na všetko – minulosť, prítomnosť i budúcnosť hľadíme Božími očami, ktoré zmysel a význam vidia i vo chvíľach, kedy my nie, kedy sme akoby na púšti bez vody. A nezabúdajme, že aj v púšti niekde voda je. Len ju treba hľadať.

(Viktória Žolnová)

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0