No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!

No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!

Určite si spomínate, že sú to slová, ktorými sa Ježiš obracia na Otca v Getsemanskej záhrade. Tieto slová dávajú zmysel Ježišovmu utrpeniu, po ktorom ako viete prišlo zmŕtvychvstanie. Svojím silným obsahom vyjadrujú všetko, čo sa odohrávalo v Ježišovom vnútri. Bola to vnútorná úzkosť, ktorá sa vzpierala jeho ľudskej prirodzenosti zoči-voči smrti, ktorú si prial Otec. No Ježiš aj vtedy povedal „Amen!“ na vôľu svojho Otca. Takéto Kristovo správanie má byť aj postojom každého kresťana. Aj my máme vo svojom živote opakovane hovoriť: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Šalamún v knihe Kazateľ hovorí: „Všetko má svoj čas!“ V živote sme sa naučili, kedy máme sadiť zemiaky, papriku, paradajky, kedy máme orezávať stromy a pod. Robiť všetky tieto dobré veci v nesprávnom čase znamená nielen neúspech, ale doslova si spôsobujeme škodu. Boh tu nie je preto, aby schvaľoval a požehnával naše životné konanie, ale práve naopak, človek je tu preto, aby vo svojom živote spoznával Božiu vôľu a aj ju vypĺňal na svojom živote. Vo svojom živote musíme pochopiť, z ktorej strany a kam fúka vietor. Nie my určujeme smer, ale Boh. Ak Boh určí smer nášho života, dá nám aj ten správny vietor, aby sme svoje poslanie aj vyplnili a cieľ dosiahli.

Každý človek má možnosť zvoliť si dve cesty: slobodne sa rozhodnúť konať podľa vlastnej vôle alebo sa slobodne rozhodnúť konať Božiu vôľu. Budeme mať dvojakú skúsenosť: tá prvá nás veľmi rýchlo sklame, keďže chceme všetko vyriešiť a zvládnuť sami len pomocou vlastného rozumu, vlastnými prostriedkami, s biednymi predstavami a len vlastnými silami. Preto skôr či neskôr vnútro človeka ostáva neuspokojené.

Tá druhá možnosť nastane, keď budeme vravieť s Ježišom: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Všetko, čo sa nám stane, či to budú bolesti alebo radosti, šťastie či nešťastie, všetky udalosti, nielen významné ale i všedné, teda naozaj všetko nadobudne nový význam, lebo sa nám to dáva z Božích rúk a Boh je Láska. Čokoľvek chce alebo dopustí, je to pre naše dobro.

Mt 3, 13-15 : Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne? “Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.” Potom mu už neodporoval.“

Takto Ježiš odpovedá na protirečenie sv. Jána Krstiteľa. V čom spočívala spravodlivosť tohto skutku? Nie v tom, že by to Ježiš potreboval, ale v tom, že Boh to od neho žiadal. Plnením Božej vôle vykonávame tú najväčšiu spravodlivosť. Boh má v nás zaľúbenie, ak konáme a plníme Božiu vôľu aj napriek tomu, že nám to nedáva zmysel. Božie cesty nie sú ľudské cesty a ľudské cesty nie sú Božie cesty. A ako spoznáme, že Boh nám ukazuje nejakú cestu? Veľmi jednoducho – dáva nám prostriedky na to, aby sme to mohli splniť. Alebo opačne môžeme povedať nestačí, keď niečo chceme. Ak na to nemáme prostriedky, nie je to Božou vôľou. Boh nielen poslal sv. rodinu do Egypta, ale predtým dostali na to prostriedky – zlato od mudrcov. Darmo sa nám páči muž alebo žena, ktorá je už vydatá. Môžeme s istotou povedať, že to nie je Božia vôľa a môžeme vynaložiť všetky sily svojho života a šťastie tam určite nenájdeme. Život je ako plavba na plachetnici. Plaviť sa proti vetru je zbytočná námaha, ktorá nemôže priniesť úspech. Nie je dôležité, čo my chceme, dôležite je pochopiť to, čo od nás chce Boh. Ak Boh od nás niečo chce, stále nám na to dáva aj prostriedky, aby sme to mohli urobiť. Úlohou nášho života je vypĺňať Božiu vôľu, na ktorú nám Boh stále dáva aj potrebné milosti. Ako povedal na jednom mieste: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Prečo? Lebo Boh je na našej strane a neustále nám pomáha, lebo On je ten, ktorý dáva vzrast nášmu životu a my sme tu na to, aby sme mu v tom nebránili ale dôverovali MU.

Modlitba dôvery v Boha

Ježišu, verím, že si Božský Lekár, Že chceš, aby som bol zdravý, lebo ma miluješ. Dôverujem tvojmu plánu spásy pre môj život. Zverujem sa do tvojich rúk, aby si so mnou urobil, čo chceš. Zriekam sa všetkých svojich programov a zverujem ti každý plán, svoju prácu, apoštolát. Odovzdávam ti aj to, čo pokladám za dobré. Nechávam ti slobodu plniť vo mne plán tvojho Otca. Zverujem sa plne do tvojich rúk. Premeň vzťah, ktorý ma od tebe oddeľuje. Povedz mi to, čo potrebujem poznať. Rob slobodne vo mne to, čo je nevyhnutné, Lebo ty si môj Spasiteľ a Pán. Dnes ťa nežiadam, aby si mi niečo dal, Ale aby si vzal to, čo je pre mňa zbytočné, to, čo nepotrebujem a čo mi prekáža. Nebojím sa, lebo ti dôverujem. Viem, že tvoj plán lásky je lepší ako môj. Amen!

(Sidónia Kolesárová)

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0