Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema (Mk 11, 1 – 11)

Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema (Mk 11, 1 – 11)

MODLITBA NA ÚVOD
Kráľu nebeský
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, poklad dobra a darca života, príď a prebývaj v nás. Očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše.

BOŽIE SLOVO
Mk 11, 1 – 11
V tom čase, keď sa Ježiš blížil k Jeruzalemu a prišiel k Betfage a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?’, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.’” Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?” Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!” Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

PIESEŇ – PRICHÁDZA KRÁĽ SLÁVY
1. Prichádza kráľ slávy, Prichádza Kráľ slávy s kráľovstvom na nebesách, celá Zem volá len. On svojou vzácnou láskou očistil nás z našich vín, celá Zem spieva len. / R:
R: Hosana, hosana, hosana Bohu v nebi. Hosana, hosana, hosana Bohu v nebi.
2. Povstáva Boží národ s odvahou a túžbou stáť, pevne stáť, s vierou rásť.
Prichádza nová nádej, prebudenie mŕtvych dní. Celá zem spieva len. / R:
3. Vezmi moje srdce dnes, chcem svoj život Tebe dať a nechať sa viesť, milovať tak ako Ty nás ľúbiš. Zlom mi srdce pre svoj plán, všetko to, čo mám, iba Tebe dám, veď ma cestou nádeje do večnosti. / R:

EVANJELIUM – EXEGÉZA
Spracované podľa knihy Silvána Faustiho: Nad evanjeliom podľa Marka

„Pán ho potrebuje“ hovorí Ježiš svojím učeníkom o osliatku. Je to jediný krát, kedy sa sám označuje ako „Pán“ a jediný krát, kedy niečo potrebuje. Týmto rozprávaním začína prvý zo šiestich dní v Jeruzaleme. Pred nedávnom Ježiš uzdravil zrak. Teraz pôsobí svetlo, počiatok stvorenia. Je to jeho pokorná a slúžiaca láska – zobrazená osliatkom – počiatkom nového sveta. Táto epizóda zhrňuje všetko, čo Ježiš doposiaľ urobil a čo bude robiť ďalej, keď objasňuje spôsob, akým sa uskutočňuje Kráľovstvo. Očakávalo sa, že Pán príde so slávou a mocou a všetko ovládne. A on skutočne prichádza: ale jeho slávou je pokora, jeho mocou je láska, jeho vládou je služba. Ježiš nejde na koni ako kráľ, ktorý má v rukách moc. Neprichádza ani na vojnovom voze, ako niekto, kto túži dobýjať. Je pokorný a „ide na osliatku, mláďati oslice.“ Osliatko, skutočný protagonista tohto príbehu, má rovnaké vlastnosti ako Ježišovo vykupiteľské dielo; je prvé tým, že je posledné a služobníkom. Ježiš je tým,, ktorý dáva život ako výkupné za všetkých. Jeho kráľovský titul sa zreteľne ukazuje na kríži a práve pri jeho smrti začíname chápať, kto je Pán. Osol, ktorý nosí bremeno druhých je obrazom Ježiša, ktorý ako prvý konal to, čo nám sám odkázal svojím zákonom. „Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon.“ Byť otrokom z lásky je pravá sloboda, naplnením zákona je ustanovenie nebeského kráľovstva už tu na zemi. Na tomto osliatku ešte nikto nikdy nesedel a ani nik po tom netúžil. Okrem toho, je osliatko priviazané, Ježiš si teda naň sadá ako prvý a ako prvý ho prichádza odviazať, čo by sme mohli prirovnať k oslobodeniu. V skutočnosti služba človeka sa podobá službe Boha. Ona je v celej svojej podstate zviazaná až do chvíle, dokým neprichádza Ježiš aby ju rozviazal. Kresťanstvo nie je nejakým novým náboženstvom, ktoré by znova zväzovalo alebo znovu zaväzovalo človeka starými či novými zákonmi. Je to sloboda milovať a slúžiť druhému. Toto rozprávanie nám otvára poznanie, aby sme rozlišovali, kde je Kráľovstvo. Prichádza a príde tak, ako už prišlo. Koniec časov nastane, až tento by sme mohli povedať pokorný príchod príjmu všetci. Ono nemá iný spôsob ako prísť – ako v prítomnosti tak v budúcnosti; ako nám je predstavovaný v evanjeliu Ježiš svojím príchodom do Jeruzalema, krátko pred slávením sviatkov Paschy. My sme voči Dávidovmu synovi slepí ako Jakub, Ján a ostatní, túžime po svetskej sláve, než po Božej. Tento úryvok rozpráva o tom, čo sa stalo dvakrát. Najprv to predpovedá, neskôr o tom podáva správu. To, čo Ježiš rozprával a robil, je pre nás posolstvom o tom, čo sa deje a bude sa diať stále. Vedľa toho, že sa ujal vlády nad svojím mestom, nám rozprávanie podáva správu, ako Sláva vstupuje do svojho chrámu. Toto Pánovo navštívenie už od počiatku hlásal Ján Krstiteľ, posol vyslaný pred Jeho tvárou, aby Jemu pripravil cestu. Ale teraz vstupuje do svojho chrámu; kto znesie jeho príchod a kto sa postaví na odpor, až sa objaví? Ježiš je Kráľ, ktorý oslobodzuje a Pán, ktorý dáva život. Je kráľom ako služobník tým, čo pre nás robí, je Otrokom preto, čím sa pre nás stáva. Jeho kráľovstvo na zemi prichádza v tom, že sme skutočnými služobníkmi a otrokmi z lásky. Učeník má uzdravený zrak, aby videl tajomstvo svojho kráľa a Pána, ktorý sa plne zjavuje na kríži. Preto opovrhuje každou falošnou istotou a všetko investuje do služby. Zbavuje sa plášťa ako ten slepec a odieva ním osliatko.

EVANJELIUM – VERŠ PO VERŠI
Spracované podľa knihy Silvána Faustiho: Nad evanjeliom podľa Marka

v. 1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu. Na obzore sa objavuje sväté mesto, cieľ putovania Ježiša, ktorý nedávno povedal: „Hľa, idem do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný atď. (Mk 10,33). Betfage. Tento názov mesta znamená „hŕstka fíg“. Ale Pán nájde len lístie a zostane hladný. Tu sa pútnici pred vstúpením do svätého mesta očisťovali. Tu Ježiš očisťuje aj nás od všetkých falošných očakávaní s ním spojenými. Betánie. To meno znamená „dom chudobného“. Tu bude miesto posledného pobytu Ježiša, chudobného pre tento svet, na ktorom bude vyliatý vonný olej. (Mk 14, 33 nn) To potom bude nahradené „hornou miestnosťou“, kde Ježiš vyleje seba samého (Mk 14, 12 nn). Pri Olivovej hore. Týči sa na východ od mesta; odtiaľ sa očakával príchod Mesiáša. Z tejto hory videl Ezechiel, ako sa vracia sláva, ktorá odtiaľ utiekla (Ez 43,1n; 11,23) Na tejto hore sa naplní Písmo: Syna človeka sa zmocnia ľudia (Mk 14, 49); a odtiaľ sa vráti k Otcovi (Sk 1,22). Poslal dvoch zo svojich učeníkov (porov. Mk 6, 7). Tí dvaja sú poslaní ako Ján Krstiteľ, aby pripravili cestu Pánovi, ktorý prichádza.
v.2 nájdete. To je proroctvo. Hoci pôjdu učeníci kdekoľvek, všade nájdu s prekvapením somárika. Ježiš ho vidí už skôr, rovnako ako vie svoju úlohu v Jeruzaleme. A všetko pripraví. Somárik. V gréčtine sa nachádza presne „mláďa“. Že je to somárik, vieme z citácie Zach 9,9, kde sa stavia somárik do kontrastu s koňom a vozom. Somárik je pokorné zviera, ktoré slúži, kôň a voz sú dopravné prostriedky, ktorými si človek pomáha, alebo sa nimi nechá obslúžiť druhými. Mesiáš má prísť na somáriku, ktorý zobrazuje schopnosť slúžiť alebo milovať. Priviazané. Ale je priviazané kvôli hriechu, ktorý vo svojej podstate skrýva neschopnosť milovať. Tento somárik pripomína Jakubove slova o Júdovi, z ktorého má vyjsť kráľ: „Priviaže somárika k vinnej reve, somárika k úponku revy.“ Teraz ho odviaže, pretože „odev si vyperie vo víne, svoje rúcho v krvi hrozna“ (Gn 49,11). Na ktorom ešte nesedel žiadny človek. Nikto nikdy pred ním nešiel na tak pokornom a slabom mesiášstve. A „za ním“ po tom nikto netuží, ani Peter ne (porov. Mk 8,32 nn). Všetci snívajú o mesiášovi silnom a mocnom. Odviažte ho. To je Ježišov príkaz učeníkom. Ich poslanie je rovnaké ako Ježišovo: rozviazať schopnosť k službe. To je totiž jeho „prikázanie“, to „nové“: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jan 13,34). A priveďte. Ježiš na ňom ide do Jeruzalema: kráľ prichádza do svojho kráľovstva, Boh do človeka. „Ten, ktorý má prísť“, môže prísť len so somárikom, pretože je Boh a nie človek.
v.3 Čo to robíte? Dôvod tohto rozhodnutia uniká všetkým, vrátane učeníkov. Pán ho potrebuje. Jediným objasnením je viera v slovo Ježiša, ktorý to tak urobil a povedal. Je to jedinýkrát, kedy seba označuje ako Pána. Áno, poznajú v ňom Boha a tak bude poznaný Boh ako taký, ale len až ako vyvýšeného na kríži, kde zavŕši svoju službu (Mk 15, 39). Je graffito, ktoré predstavuje, klaniaceho sa ukrižovanému človeku s osliou hlavou, skutočné rúhanie? Alebo sa skôr rúha ten, kto chce, aby Spasiteľ zostúpil z kríža (Mk 15, 29 nn)? Ten somárik je jediná vec, ktorou Pán potrebuje, aby sa takto zjavil. Zanedlho bude mať tiež hlad. Áno, Boh je láska a potrebuje byť milovaný. Kráľovstvo je jeho láska, ktorá je vo vzťahu k našej láske. Ale lásku nie je možné ponúkať skrze koňa alebo voza, s pýchou alebo násilím. Kombinovať lásku s pýchou znamená krížiť osla s koňom; vznikne mula, ktorá je sterilná a hlúpa (Ž 32,9) – ako naša služba, ktorú nekonáme v slabosti. A kombinovať lásku s násilím znamená krížiť somára s vojnovým vozom; vznikne apokalyptická šelma, ktorá ako baránok len hovorí a vyzerá ako naše ťažké ťaženia za dobrým účelom. Hned ho sem zaše pošle nazpátek. Ježiš používa toho somárika ako prvý a potom ho dá k dispozícii nám tým, že ho „pošle“, ako oni dvaja učeníci (v.1).
v.4 odišli a našli somárika uviazaného. Je oddávna uviazané a učeníci, vyslaní po dvoch, sa zaradzujú, že ho nájdu kdekoľvek na svojej ceste. a odviazali ho. Sú poslaní, aby to urobili. Všimnime si, koľko krát sa tu objaví slovo „uviazať“ a „odviazať“!
v.5 Čo to robíte, že toho somárika odväzujete? Otázka vyjadruje nepochopenie a zmätenie. Čo zamýšľaš urobiť, že uvoľňuješ svoju schopnosť k službe? Myslíš snáď, že zmeníš svet? Nevidíš, že nás zničíš, áno, seba zničíš a všetko zostane pri starom?
v.6 odpovedali im tak, ako to povedal Ježiš. Tá odpoveď nepochádza z nášho zdravého rozumu. Keby to bolo na nás, jednali by sme inak! Robíme to len z poslušnosti slov Ježiša, Pána (v.3) oni ich nechali. Nikto nám tento druh mesiášstva neupiera. Ak, že sa bijeme, určite to nieje kvôli službe (Mk 9,33n; 10,41nn). Ak, že chce niekto slúžiť, všetci ho opustia. Tým horšie pre neho! Je to hlupák, myslia si chytráci a mocní. Nanajvýš sa mu budú vysmievať a prenasledovať ho. Každá zlosť totiž padne vždy na toho, kto je dole. Ale pochabosť a slabosť Božia je múdrejšia a silnejšia než ľudia (1 Kor 1,25).
v.7 Priviedli somárika k Ježišovi. Tí dvaja sa hľadajú od počiatku sveta. A teraz sa konečne stretli! Ako sa na seba budú pozerať ? Prehodili cez nich svoje plášte. Ako onen slepec, tak teraz aj učeníci sa zbavujú plášťov. Venujú to, čo majú; prehadzujú plášte cez somárika. A on si na nich sadol. Kráľovstvo prichádza zhora zo somárika a Pán sa zjavuje vo svojej sláve.
v.8 mnoho ľudí prestieralo na cestu svoje plášte. Celá cesta pre prichádzajúceho Kráľa je tvorená istotami odhodenými preč a ponúknuté k pokornej službe. Vetvičky, ktoré narezali na poliach. Lesné stromy sa radujú pred Pánom, ktorý prichádza (Ž 96,12n; porov. Ž 118,27b). Miesto toho aby zostali neplodné ako vetvy figovníkov (v.13), tieto vetvičky nesú Ježiša, plný plod zeme a Božieho požehnania (Ž 67,7).
v.9 tí, ktorí išli pred ním a za ním. Všetci, kto sú za ním, v rozhodujúcom okamihu utečú (14,50); a tí, kto sú pred ním, budú kričať „ukrižuj ho!“ (Mk 15,13 nn). Pre všetkých je z čista nemožné, aby ho na tejto ceste nasledovali (Mk 10,27). Hosana. To je prevolávanie istoty o Božiu pomoc. Pôvodne znamená: „Ach zachráň nás!“ Spása, o ktorú prosí, prichádza. Ale oni ju odmietnu, pretože neprichádza na koni a voze, ako dúfali. Preto, aj keď sa jej dovolávajú, nepoznajú ju a hosana sa zmení v „ukrižuj ho“.
v.10 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. (Ž 118,26n). „Ten ktorý má prísť“, prichádza v chudobe a pokore, pretože prichádza v mene Pánovom. Nech je požehnaný ten, kto prináša všetko požehnanie! Kto prichádza inak, prichádza vo svojom mene. A nech je zlorečený, pretože so sebou prináša všetko zlo – aj keď s dobrým úmyslom. „Kto sa hanbí cestovať na pokornom voze Krista, tupí Pána, ktorý chcel ísť na somárikovi“ (Joachim da Fiore). Kráľovstvo, ktoré prichádza. Tak a nie inak, prichádza Kráľovstvo: začína na somárikovi a naplňuje sa za 3 dni na tróne kríža. Tam bude napísané veľkými písmenami Ježišov kráľovský titul (15,26) a vyhlásené jeho božstvo (Mk 15,39). Ale už tu na somáriku je kráľom a Pánom. Nášho otca Dávida. On je mesiáš Izraela, kráľ zasľúbený ako Dávidov nástupca (2 Sam 7,11nn).
v.11 vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Cieľom jeho cesty do svätého mesta je dôvod prečo je sväté: chrám. Už od začiatku evanjelia sa pripravuje tento príchod Pána do jeho chrámu (1,2 = Mal 3,1nn)rozhliadol sa po všetkom. Nič neunikne jeho pohľadu okolo (porov. 3,5). Čo vidí na mieste, kde by mala prebývať Sláva? Pretože už bolo neskoro večer. Na chrám zostupuje noc. Sláva odchádza. O iných dvoch „neskorých večeroch“ sa nám vydá (14,17) a vstúpi do hrobu (15,42).

Z UČENIA KATOLÍCKEJ CIRKVI

KKC 297: Vieru o stvorení „z ničoho“ dosviedča Písmo(338) ako pravdu plnú prisľúbenia a nádeje. Tak matka povzbudzuje svojich siedmich synov na mučeníctvo: „Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som neusporadovala na vytvorenie každého z vás. Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik človeka a vytvára bytie všetkých vecí, opäť vám dá dych a život zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz neceníte seba samých pre jeho zákony… Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem, všimni si všetko, čo je na nich, a poznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie povstalo takisto“ (2Mach 7,22-23.28).
KKC 550: Príchod Božieho kráľovstva je porážkou satanovho kráľovstva:
KKC 548: Znamenia, ktoré robí Ježiš, svedčia o tom, že ho poslal Otec. Vyzývajú veriť v neho. Tým, čo sa na neho obracajú s vierou,(156) udeľuje, o čo prosia.

ARCHETYPY V SRDCI MUŽA
Spracované podľa stránky muzom.sk, „V každom mužovi sú štyria Mocní.” William BlakeBojovník (Rytieri, samuraji, artušovské legendy, gladiátori, vojaci, pištoľníci, ninjovia, kozáci, zbojníci) Praobraz bojovníka je vlastný každej duši a veľmi záleží na tom, či mu budeme rozumieť. Tento archetyp tu vždy bude. Je prítomný vo všetkých kultúrach. Snaha umlčať ho znamená obrať muža o testosterón. Naopak, potrebujeme uznať jeho vášeň, cieľavedomosť, oddanosť a silu, aby bojovník slúžil na správnom mieste. Pri mladých mužoch bojovníka rozoznáte veľmi jednoducho. Často je jasne viditeľný, robí nájazdy na svoje okolie, drancuje a vyhľadáva boj. Tento pohľad vidíme u chlapcoch, ktorí sú v konflikte s učiteľmi, autoritami, alebo robia “ramená” na ulici. V ich vnútri dominuje temný rytier, ktorý neslúži nikomu, alebo je v službách zlého kráľa. Takto nepodriadený bojovník je v konečnom dôsledku pravdepodobne zodpovedný za násilné konflikty vo svete. Na druhej strane je prínos dobrého bojovníka nezastupiteľný. Zobrazuje odvahu, vytrvalosť, odolnosť a oddanosť. Len ťažko môžeme očakávať jemnejšie vlastnosti ako trpezlivosť, kompromis, zdvorilosť… Avšak v čase, keď nastane únava, zdvojnásobí svoju snahu a nepozerá na svoje záujmy. Definícia znie veľmi teoreticky, ale skúste odsledovať seba samého, keď vám na niečom skutočne záleží. Možno to dokonca sedí na väčšinu vašich dní. Podľa Rohra, Moora, Blya a ďalších sa to deje práve vtedy, keď v mužovej duši prevláda práve tento obraz. Keď s ním nespolupracujeme, pracuje proti nám. Ide o to porozumieť agresivite a stanoviť jej hranice tak, aby bola užitočná. Väčšina z nás nebojuje fyzicky, no horšie je, že odmietame dať priestor bojovníkovi aj v debatách, premýšľaní, sebaobetovaní. Uvoľniť bojovníka môže znamenať odseknúť svoju pohodlnosť, poraziť sebaľútosť… Priestor pre bojovníka pomáha dosiahnuť ciele, učí dodržiavať pravidlá boja, viesť boj čestne a poznať jeho hranice.
Milovník – Stavať obraz muža iba na obraze bojovníka je nezmysel. Sme oveľa komplexnejšie bytosti. Premýšľať nad mužom ako nad milovníkom nemá v našej kultúre miesto. Poďme to zmeniť! Život, ktorý je naplnený iba bojom alebo výlučne racionalitou, dokáže byť skutočne vyčerpávajúci. Možno aj preto, aby muž nevyhorel, existuje v našej duši časť, ktorú psychológovia a autori označujú ako milovníka. Toto slovo sa prvoplánovo spája so sexualitou a obrazom dona Chuana, no to zďaleka nie je jediná oblasť, ktorú tento archetyp obsahuje. Rovnako, ako ženy na mužoch fascinuje schopnosť bojovať, tak isto očakávajú a vyhľadávajú radosť zo života, ktorú prináša milovník. Hovorí o schopnosti radovať sa, užívať si krásne veci a oceniť tvary, farby, chute. S milovníkom sa veľmi dobre “poznajú” básnici, umelci, romantici. Problém nastáva vtedy, keď bojovník ovláda dušu muža tak silne, že označí túto časť za zženštilú a zamkne ju. Vtedy život stráca iskru, radosť. Neprijať túto časť znamená, že sa milovník obráti proti nám a bude škodiť. Za príklad hodný nasledovania považujeme racionálneho a morálneho muža, no racionalitu a morálku zamieňame s vypočítavosťou a chladom. Ak by sme ju mali pomenovať, hovorili by sme o závislom mužovi, promiskuitnom Casanovovi, alebo o narcizme. Chlap, ktorý sa nedokáže usmiať a vychutnať radosť, nachádza uspokojenie v umelých pôžitkoch (alkohol, drogy, promiskuita, obžerstvo…). Tiež sa vytešuje v poriadkumilovnosti, kontrole, hromadení vecí a výbuchoch emócií. Závislých mužov pribúda. Milovník má dôležitú úlohu, ktorá vyvažuje obraz boja a zápasu. Milovník prijíma potešenie otvorene, a tým aj zisťuje hranice jeho dôležitosti. Rozumie skutočnej hodnote vecí, nepreceňuje ich a jeho očakávania sú realistické, pretože má skúsenosť. To je nutný výcvik. Pravý milovník nestráca čas výčitkami ani obžerstvom (Richard Rohr). Muži, ktorí dokážu zabrániť tomu, aby ich pohltili ich povinnosti a práca, môžu ako milovníci zažiť skutočne nezvyčajné veci.
Mudrc / Čarodej – Bojovník a milovník sú obrazy duše, ktoré sú dominantné u mužov v prvej polovici života. Tieto archetypy, okrem toho, že sa potrebujú navzájom, je potrebné vyvažovať ďalšími dvoma. Jedným z nich je mudrc, alebo ak chcete, čarodej. Žiaden veľký príbeh sa bez tejto postavy nezaobíde. Archetypy skutočne môžete vidieť v eposoch, mýtoch a príbehoch. Len si spomeňte na Pána prsteňov a pokúste sa nájsť charakter milovníka a bojovníka podľa predchádzajúcich charakteriztik. Dokonca jednoducho objavíte aj ich temné verzie. Čo by však bol Pán prsteňov bez Gandalfa? Mnoho príbehov by skončilo predčasne, ak by sa hlavný hrdina nestretol s múdrym mužom. Kto to teda je a ako ho stretnúť? Mudrc je muž, ktorý spája informácie s hĺbkou. Dokáže spájať logiku ľavej hemisféry s hlbokou múdrosťou. Čarodej sa neuspokojí so suchým poznaním, alebo akademickým titulom. Jeho úlohou je prinášať hĺbku, zmysel, rast a premenu. Často poukazuje na to, že veci nemusia byť také, ako sa na prvý pohľad zdajú. Mohli by sme ho pomenovať mnohými menami, ale v zásade by každé znamenalo “ten, ktorý hovorí pravdu”. Občas sa môže objaviť aj ako šašo, no nezabúdajme, že jeho úlohou môže byť satira a pravdivosť. To je dôvod, prečo tento archetyp bytostne potrebujeme objaviť. Dokáže totiž pomenovať temné, pokrútené obrazy duše. Aby bol mudrc slobodný, musíme nájsť radosť v poznaní, aj v nevedomí. Povestné “viem, že nič neviem”. Ochota vedieť, čo neviem. Rásť v múdrosti a nebáť sa spochybniť svoje vedomosti. Charakteristikou čarodeja je, že málokedy hrá hlavnú úlohu. Múdri muži sa zväčša pohybujú v úzadí a postrkávajú hrdinu k ďalšiemu kroku. V momente, keď sa čarodej nekontrolovane dostane na výslnie, stane sa z neho temný kúzelník, intrigán, manipulátor, alebo pseudoučenec. Uverí vo svoju vlastnú múdrosť a skončí pri zbieraní informácií. Nedokáže ich vložiť do sveta emócií a pomôcť bojovníkovi a milovníkovi k posunu, pretože informáciu považuje za dôležitejšiu ako transformáciu. Ochota žiť s úžasom je to, čo charakterizuje skutočne múdreho muža.
Kráľ – Posledný zo štyroch základných obrazov mužskej duše je kráľ. Prastarý archetyp, ktorý je potrebné nájsť vo svojom vnútri, aby bojovník, milovník aj mudrc mohli byť celiství. Kráľ patrí zväčša k druhej polovici života, ale určite nájdeme výnimky. Ide o zobrazenie autority, poriadku, vedenia a pevného presvedčenia. Keď si predstavíte vznešeného kráľa na tróne, vidíte vyrovnanosť a ochranu. K stretnutiu s týmto archetypom by najprv malo dôjsť zvonku. Mladý muž stretáva staršieho, zrelého muža, na ktorom vidí vlastnosti, ktoré sme spomenuli. Kráľ ho vyzýva k tomu, aby ovládol ostatné tri archetypy, t.j. zložil skúšky, a tak objavil svojho vnútorného kráľa. V tomto obraze panovníka sa ukrýva obraz otca, resp. staršieho muža, ktorý nás sprevádza. Dobrým kráľom sa môže stať iba muž sebaistý, schopný rozoznať dobro a kvalitu ľudí okolo seba. V tejto fáze života sa chlap už necíti atakovaný prednosťami iných mužov. Takéhoto kráľa nie je možné ohroziť, pretože mu nejde o obdiv, ani uznanie. Nachádza sa akoby “nad životom”. Schopnosť objaviť tento praobraz duše znamená nájsť rovnováhu a celistvosť v premýšľaní. A to sa neudeje zo dňa na deň. V neochote skladať skúšky a hľadať vo svojom vnútri sa snažíme ustanovovať “kráľov popu”, “kráľov rock and rollu”, “kráľov podsvetia”. A tu sa dostávame k temnému kráľovi. Jeho moderným zobrazením by mohol byť Darth Vader (Dark Father – temný otec), z histórie Stalin, Hitler, bin Ládin. Tieňový kráľ sa cíti ohrozený inými a trpí predstavou o svojej dôležitosti. Rovnako tak verejne “popravuje” schopných, aby demonštroval svoju moc. Zaiste, nejakú moc vlastní, ale je veľmi nepatrná. Môže byť kráľom, ale iba v domácnosti, kde bije svoju manželku, alebo v práci, kde drží v otroctve svojich zamestnancov. Nič nespája, ale naopak rozdeľuje. Ak budete pracovať na vyvážení svojej duše, objaví sa časom aj obraz kráľa. Vaše kráľovstvo nemusí byť veľké. Môže ísť o rodinu, firmu, alebo akýkoľvek denný priestor. Ľudia budú vždy prichádzať na miesto, kde pocítia celistvý život a stretnú vyváženého muža. Dobrý kráľ bojuje, miluje a radí.
PRÍBEH

V jeden večer zobral starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o boji, ktorý prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu: “Vnúčik, ten boj v každom z nás; je bojom medzi dvomi ‘vlkmi’. Jeden je zlý: Je to zúrivosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť, ľahostajnosť a ego. Ten druhý je dobrý: Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.” Vnuk o tom všetkom rozmýšľal a po chvíli sa opýtal: “A ktorý vlk vyhrá?” Starý Indián odpovedal: “Ten, ktorého kŕmiš.”

POTREBA SVORKY / POTREBA SPOLOČENSTVA
Spracované podľa stránky muzom.sk, „Silou svorky je vlk, silou vlka je svorka.“ Rudyard Kipling

Koľko poznáte chlapov, ktorí sa ráno prebudia, sotva sa stihnú najesť, umyť a idú do práce, ktorú nerobia naplno, aby potom prišli unavení domov a nič sa im nechcelo? Muži, ktorí zapadli do nesprávneho stereotypu, ale nemajú nikoho, kto by im to povedal, pretože žena občas nehovorí na rovnakej vlnovej dĺžke? Prehliadnuť falošnú realitu, ktorú si vytvoríte sám, je obtiažne. Na prebudenie potrebujete pomôcť od dobrej partie chlapov. Od vašej svorky.
Kde ale všetci tí chlapi sú? Kto pomôže vám a komu vy? Hľadajte v týchto oblastiach:
1. Pravdivosť – Nájdite chlapov, ktorí vám povedia pravdu. Žiadni pätolizači a pritakávači. Niekto, kto má strach byť úprimný, potrebuje omnoho viac pracovať na sebe, ako by pomohol vám. Pamätajte, že nehľadáte ľudí, ktorí povedia, čo chcete počuť vy.
2. Mentálna sila – Je ubíjajúce a veľmi vás ovplyvní, ak vašu svorku budú tvoriť ľudia, ktorí opakujú, ako sa veci nedajú. Žijú, aby vedeli, čo všetko je nanič, alebo nemožné. Vyplakávajú, že im „osud” nedoprial, alebo nemajú „šťastie”. Rovnako tak je ťažké priateliť sa s mužom, ktorého každá vaša rada citovo rozloží. Hľadajte na opačnej strane spektra.
3. Úspech – Obzerajte sa po človeku, ktorý je dobrý v jednej alebo viacerých veciach, ktoré by ste chceli dosiahnuť aj vy. Má niekto vo vašom okolí vlastnosť alebo schopnosť, ktorú chcete získať? Vyhľadávajte jeho prítomnosť. Pozvite ho do svorky. Možno je to pre niekoho silná káva – priateľstvo za niečo. Dávame svoje priateľstvo za dobré pocity alebo čokoľvek iné. Vy takto môžete poslúžiť iným chlapom, takže je to obojstranné. Tráviť svoj čas s ľuďmi, ktorí mrhajú svojím životom, môže byť vaša dobročinnosť, ale nie niečo, kde si odpočiniete a posuniete sa ďalej.
4. Niekto, koho máte rád – Zvláštne, ale je to tak. Keď prijímame mužov do 300 hrmených, potrebujeme nejak inštinktívne súhlasiť všetci. Znie to sebecky, ale hľadajte si za priateľov chlapov, ktorí vám charakterovo neprekážajú. Kamarátstvo s niekým, kto mi vadí, je zaujímavý čin, ale takého človeka si nepustíte pod kožu. Na druhú stranu, môžete mať niekoho rád, ale ak nemá kvality, ktoré sme spomenuli (alebo iné, ktoré sme nespomenuli) nikam vás neposunie. Pamätajte, že do tesnej blízkosti okolo seba hľadáte mužov, ktorých sami oceňujete.

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0