Ochrana presvätej Bohorodičky

Ochrana presvätej Bohorodičky

Drahý otec, bratia a sestry,

Témou katechézy, ktorú som si vybral je sviatok Ochrany presvätej Bohorodičky. Vybral som si ho kvôli tomu, že práve chrám v mojej rodnej obci Zámutov je zasvätený tomuto sviatku. Na úvod by sme sa pomodlili známou mládežníckou piesňou Čakajú ťa nástrahy tohoto sveta.

Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“  Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“  (Lk11, 27-28)

Práve sme počuli známi text z Lukášovho evanjelia. Je to koniec evanjelia, ktoré sa číta na každý mariánsky sviatok.  Dovolím si teraz vsunúť otázku, či ste už niekedy zažili ten pocit, keď vám niečo nebolo jasné, rozčuľovalo vás to, tak ste tomu ani nevenovali pozornosť. Ja sem ton pocit mal a dokonca veľmi dlho, až 23 rokov, 8 mesiacov a na dni si to nepamätám presne, kedy som to konečne pochopil. Tak, aby som vás už nenaťahoval, 23 rokov môjho života ma doslova trápila otázka, prečo sa na mariánske sviatky číta práve toto evanjelium. Priblížim vám prečo. Predstavte si teraz, že počas mojej katechézy by ozvala akási žena a povedala by: „Michal, to je  pecka čo teraz rozprávaš, blahoslavený život, ktorý ťa nosil a ja by som len jednoducho skonštatoval: „ Nie, nie, skôr sú blahoslavení tí čo zachovávajú to čo hovorím  a počúvajú to.“ Verím, že  ste to už vycítili. Mojím problémom bolo to, že toto slovo mi skôr prišlo ako zosmiešnenie pre Pannu Máriu. Akási žena ju chváli a Pán Ježiš povie nie, nie. Teraz som však vďačný Bohu zato, že som si vybral práve túto katechézu, pretože pri príprave na ňu som to pochopil. Nie je vari Mária prvá z nás všetkých na ktorú sa to slovo vzťahuje? Ježiš povie: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“  A Mária odpovedá:  „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova.“(Lk1,38) Áno, to je odpoveď. Mária je nielen prvá v tom, že je matka Ježiša Krista, ale už pri plnení jeho vôle, keď to sama týmto slovom vyjadrila.

Bolo tomu tak aj v Carihrade pri udalosti, vďaka, ktorej slávime dnešný sviatok Ochrany presvätej Bohorodičky. Na začiatku 10. storočia bol Carihrad obliehaný Arabmi. Veriaci sa zišli na modlitbách v Chráme presvätej Bohorodičky vo Blacherne. Medzi modliaci bol aj sv. Andrej a jeho učeník Epifánius, V opise života svätého Andreja sa toto zjavenie podáva nasledovne:

Raz prišiel počas nočného bdenia pred nedeľou sv. Andrej do blachernského chrámu. Bol tam prítomný aj Epifán, vznešený mladík, žiak svätého Andreja. O štvrtej hodine v noci videl svätec na vlastné oči vznešenú pani, ktorá vychádzala z cárskych dverí so svojím vznešeným sprievodom. Ctihodný Pánov Predchodca Ján a apoštol Ján Teológ ju podopierali svojimi rukami, mnohí svätí v bielych rúchach išli pred ňou, niektorí za ňou a spievali hymny a duchovné piesne. Na príhovor Bohorodičky bolo mesto pred obliehaním zachránené. Tento príbeh zrodenia sviatku pokračuje nekončí, zmenili sa len okolnosti. Rovnako aj dnes Cirkev potrebuje ochranu Matky Božej, aby vytrvala vo svete, ktorý ju oblieha a častokrát jej maličkých strháva do bludu. Rozpráva o tom aj sv. Ján Pavol II., vo svojej encyklike Redemptoris Mater, keď upriamuje pozornosť na to, že Panna Mária má svoje presné miesto pláne spásy a, že Cirkev kráča v týchto šľapajach.

Priznám sa mal som problém s mariánskou úctou. Neviem prečo? Pripadalo mi to ako ženská záležitosť. Možno je to tým, že ako dieťa keď sme ešte neboli farnosť tak počas obyčajných dní sa u nás neslávila svätá liturgia, ale modlil sa ruženec. Mamka so sestrou chodievali a volali aj mňa ale ja aj s otcom sme ako správny chlapi ostávali doma. Roky utekali a ja som sa dostal do seminára v ktorom sa modlíme vždy pred večernými modlitbami ruženec. Počas mojich prvých troch rokov som nebol ani na jednom z nich a ak bol povinný bolo to pre mňa utrpenie, ale dnes ak môžem, že mi do toho nepríde nič vážne nevynechám ani jeden a dokonca sa ho niekedy pomodlím aj sám, čo bolo pre mňa  niekedy nepredstaviteľné. Či už je to vďaka tomu, že počas pastoračného ročníka som (svedectvo) neviem, ale viem jedno zasiahlo ma to, že matka Božia vždy upriamuje našu pozornosť na Krista, nie je nejakou utešovateľ kou pred Kristom, alebo supermankou, ktorá nás zachráni ak na nás Boh zabudne ako si často myslíme, ale je to vzorom viery pre nás a naša ochrankyňa pred diablom, ktorý nás často oklame, že ona je našou ochranou pred krutým Bohom, ktorý je nekonečne milosrdný a On sám prvý chce pre nás spásu. Zverme sa aj my jej ochranu, pretože Kristus nám jasne hovorí: „Hľa tvoja matka.“

Pomodlíme sa na záver modlitbou, ktorou to celé začalo.

Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.

(Spracoval Michal Vasiľ)

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0