Sviatosť Eucharistie

Sviatosť Eucharistie

Úvodná modlitba – pieseň: Tvoja láska dvíha ma.

Ustanovenie Eucharistie.

Pri večeri Ježiš vzal chlieb, povedal modlitbu poďakovania, lámal ho a dával učeníkom hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, povedal modlitbu poďakovania, dal im ho hovoriac: „Pite z neho všetci: lebo toto je moja krv, krv zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám, že odteraz už nebudem piť víno až do dňa, keď budem piť s vami nové víno v kráľovstve svojho Otca.“ (Mt26,26-29)

Tento text zo Svätého písma poukazuje na ustanovenie tejto sviatosti vo Veľký Štvrtok. Všetci synoptickí evanjelisti opisujú toto ustanovenie Eucharistie pri poslednej večeri. Pozrime sa aj na evanjelistu Jána a to ako opisuje Poslednú večeru on.

„Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza,  vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa.  Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.  Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“  Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“  Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“  Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“  Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“  Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil?  Vy ma oslovujete: “Učiteľ” a: “Pane” a dobre hovoríte, lebo to som.  Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Jn (13,1-15)

Ján podáva najdlhší záznam o tom, čo sa udialo v hornej sieni, hoci je zaujímavé, že nehovorí nič ustanovení poslednej večere – Eucharistii. Aj tak máme najviac informácii o tom, čo Pán povedal svojím učeníkom v tú noc. Jednou črtou je Ježišov dôraz na lásku. Grécke podstatné meno „agapé“ láska a sloveso „agapao“ milovať sa vyskytuje iba osemkrát v kap. 1-12, ale tridsaťjeden krát v kap. 13-17. Kap 13-14 opisujú Poslednú večeru, kým slová v kap. 15-16 boli  vyslovené na ceste do Getsemani.

Umývanie nôh bola podradná úloha, ktorú bežne vykonával sluha. Bola to lekcia o pokore, ale tiež skutok, ktorý poukazoval na princíp nebeskej služby, ktorá mala byť už čoskoro, ešte jasnejšie vyjadrená na kríži.

Eucharistia vhodne naznačuje a obdivuhodne uskutočňuje účasť na Božom živote a jednotu Božieho ľudu, na ktorých sa zakladá Cirkev. V nej je vrchol aj činnosti, ktorou Boh v Kristovi posväcuje svet, aj kultu, ktorý ľudia preukazujú Kristovi a skrze neho Otcovi v Duchu Svätom. „ KKC 1325

Vidíme, že v Eucharistii sa uskutočňuje naša účasť na Božom živote, preto je  veľmi krásna symbolika, keď v evanjeliu podľa Jána môžeme vidieť, že namiesto ustanovenia Eucharistie je v udalostiach poslednej večere opísaná iná situácia, a to umývanie nôh, ktorí symbolizuje hlbokú pokoru a lásku, ktorá nás ma viesť slúžiť blížnym, bez rozdielu, čo naznačuje fakt, že Ježiš umýva nohy všetkým bez rozdielu, hoci vedel, že Judáš ho zradí, či Peter – skala ho zaprie a ostatní sa rozutekajú.

Ako je to s nami? Prijímame túto sviatosť len tak bez rozmyslenia? Je to pre nás všedná záležitosť? Nech nás toto zaujímavé porovnanie udalosti ohľadom ustanovenia Eucharistie u synoptikov a u Jána dovedie k vážnejšiemu poznávaniu samých seba a nášmu postoju k blížnym, veď nemôžeme prijímať Eucharistiu a na druhej strane nenávidieť svojho brata. Ježiš nám dal krásny príklad, keď umyl nohy svojim učeníkom.

„Sväté prijímanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred ťažkými hriechmi. Keďže sa medzi prijímajúcim a Kristom upevňujú puta lásky, prijímanie tejto sviatosti upevňuje jednotu Cirkvi, Kristovho tajomného tela.“ KKC 1416

Nech aj nás toto slovo KKC utvrdí v tomto chápaní, že prijímaním Kristovho tela a krvi v nás rastie láska a spoločenstvo s Ním, ale nie len s ním, ale ako sme čítali a Cirkvi, Kristovho tajomného tela.

Záver

Bratia a sestry! Verím, že pri počúvaní tejto katechézy sme všetci pocítili v srdci túžbu milovať a vždy pri prijímaní Eucharistie myslieť na svojich bratov a sestry, na všetkých bez rozdielu. Nemusíme verejne umývať nohy všetkým, ale spomeňme si aj na tých, ktorí nám ubližujú a obetujme práve za nich sväté prijímanie, aby sme tak duchovne umyli ich nohy, aby nás takto Pán Ježiš Kristus mohol uzdravovať z našich pokazených vzťahov, aby sme verili v moc Jeho tela a krvi, aby už prijímanie tejto sviatosti nebolo pre nás iba každodennou záležitosťou.

Záverečná modlitba – pieseň – Nikto ma nemôže odlúčiť od Tvojej lásky.

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0