Keď niekto zomrie od smädu vedľa prameňa

Keď niekto zomrie od smädu vedľa prameňa

Úvodné slovo

Sláva Isusu Christu,

Bratia a sestry, už na základnej škole sme sa dozvedeli, že človek vydrží bez jedla 14 dní, bez vody 7 dní, bez dychu 7 minút a bez lásky? Koľko chvíľam v našom živote chýbala Láska? Neprijať Eucharistiu to je ako keď niekto zomrie od smädu vedľa prameňa. Pred tým, ako sa pozrieme do hĺbky tohto prameňa Vás pozývam do spoločnej modlitby.

 

Modlitba na úvod – Otče náš

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

 

Pieseň – Privítajme Pána

1.: Všade tam, kde sú ľudia zídení, v mene Ježiš, v láske zjednotení. Práve tam Boh zasľúbil, že bude prítomný dnes viem, že náš Boh je na tomto mieste prítomný.

R: Privítajme Pána v tomto chráme, nech ho Božia sláva naplní. Svojmu Bohu spievame a hráme pieseň spasených.

 

Svedectvo života sv. Matky Terezy

Nedávno svet ohromila správa o svätorečení Matky Terezy. Hoci bola od počiatku svojho apoštolátu pre chudobných a trpela duchovnou tmou, po celý čas prechovávala úctu k Eucharistii a čerpala z nej veľkú silu. Hovorila: „Liturgia je pre mňa duchovnou potravou, ktorá ma drží pri živote. Nedokázala by som byť bez nej ani jediný deň alebo jedinú hodinu môjho života. V Eucharistií vidím Krista v podobe chleba, v slumoch ho vidím v úbohej a žalostnej podobe chudobných, v znetvorených a zničených telách, v deťoch, v zomierajúcich…“ Keď ju raz pozvali do moslimského štátu Jemen, aby tam otvorila misijnú stanicu, súhlasila s tým s jedinou podmienkou: „Prídeme, ak bude môcť byť pri nás kňaz, aby nám slávil každý deň liturgiu. Lebo inak nebudeme mať silu vydržať.“ Dostala povolenie a jej sestry začali pracovať medzi malomocnými. Jeden vysoký moslimský duchovný o tom povedal: „Po celé tie roky som si myslel, že Ježiš bol len prorokom ako Mohamed. No teraz som sa presvedčil o tom, že Ježiš musí byť Boh, keď robí sestry schopnými takou veľkou láskou milovať tých najchudobnejších.“ Matku Terezu by sme mohli označiť aj ako adorujúcu Matku, ktorá videla v Eucharistií živého Krista, ktorý jej dával silu konať mnohé zázraky. Uvažovať nad tým akú moc má pre ľudí prijatie Eucharistie sa vďaka tejto sestre malého vzrastu stalo tak jednoduchým na pochopenie, že dokázala svoju vieru aj odovzdať. Dať ju tým, ktorí ju najviac potrebovali a boli smädnými po Bohu.[1]

 

Slová magistéria Cirkvi

Eucharistia je kráľovnou medzi sviatosťami, lebo je zavŕšením všetkých sviatostí. Kým ostatných šesť sprostredkuje milosti, Eucharistia je naplnením, lebo je osobným stretnutím so samým pôvodcom a darcom všetkých milostí – s Ježišom Kristom.

V katechizme katolíckej cirkvi sa o Eucharistií dočítame nasledovné: Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Tí, čo boli krstom povýšení na hodnosť kráľovského kňazstva a myropomazaním (birmovaním) hlbšie pripodobnení Kristovi, prostredníctvom Eucharistie majú s celým spoločenstvom účasť na samej Pánovej obete. (porov. KKC 1322) Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy. (porov. KKC 1323)

 

Slová zo sv. Písma

Ježiš nikdy nemlčí v našich životoch a aj ja môžem vždy pri tých najťažších udalostiach pozerať na Ježiša v Eucharistií ako Tomáš a hovoriť: „Pán môj a Boh môj.“ (porov. Jn 20,29), prvý ako žena pri hrobe môžem hlásať, že Pán vstal zmŕtvych. (porov. Mk 16,6) Môžem byť každou spoveďou uzdravený jeho ranami a kňaz mi ústami samého Ježiša povie: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby Ťa nepostihlo niečo horšie.“ (porov. Jn 5, 14) tak ako Porazenému. Pri každom prijatí            Eucharistie mi ako Samaritánke hlása: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude smädný naveky.“ Mojim životom mám plniť len jednu misiu a dennodenne hlásať: „Verím, Pane!“ (Porov. Jn 9,38)


 

            Príbeh – Christos voskrese!

V roku 1954 sa v Nemecku uskutočnilo stretnutie ruských pravoslávnych a nemeckých katolíkov a nemecký biskup vítal pravoslávneho biskupa slovami: „Nepoznám veľa slovanských slov, ale jednu vetu viem a to vetu Christos voskrese!“ Načo sa ten pravoslávny biskup len pousmial a povedal, že ak vie túto jednu vetu, tak vie toho naozaj mnoho.

 

Rozjímanie

Eucharistia – Umučený a Vzkriesený Kristus je podstatou nejedného ľudského života a v každej jednej Eucharistickej liturgií sa znova a znova dostávame do tej tajomnej skutočnosti, kedy kňaz prepožičiava svoj hlas a úkony samému Kristovi a ukazuje na kúsok chleba: „Toto je moje telo …“ a na víno: „Toto je moja krv …“ a pred sebou a celým spoločenstvom je ten, ktorý je Cestou, Pravdou a Životom aj môjho života. Liturgia si vyžaduje starostlivosť tak ako o krásnu slova ako aj o krásu giest, no nemôžeme z nej vynechať ani ducha kontemplácie.[2] Svätý otec Ján Pavol II. vo svojej poslednej encyklike Cirkev žije z Eucharistie píše hneď v začiatku hlbokú pravdu: „Cirkev žije z Eucharistie. Táto pravda nevyjadruje len každodennú skúsenosť viery, ale synteticky zhŕňa aj jadro tajomstva Cirkvi. V rozmanitých podobách s radosťou zakúša, ako sa neustále potvrdzuje prísľub: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20), no vo svätej Eucharistii, kde sa chlieb a víno premieňajú na Pánovo telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto prítomnosti. Odvtedy, čo na Turíce Cirkev – ľud Novej zmluvy – začala svoje putovanie k nebeskej otčine, božská sviatosť neustále ožarovala jej dni a napĺňala ich dôveryplnou nádejou.“ [3]Eucharistia (gr. eucharisteiá = vďakyvzdanie) bola najpodstatnejšia časť kresťanských bohoslužieb. Spočívala v požívaní sviatostnej matérie a formy, chápaných ako pravé Telo a Krv obetovaného Syna Božieho (gr. teofagia). Bola spojená so vzdávaním vďaky Bohu za to, že zoslal Svojho Syna, aby sa vydal na smrť ako obeť za odčinenie hriechov spáchaných ľuďmi. Eucharistia je sviatosť, pretože prijatím eucharistie v prijímaní (communio) sa prijímajúcemu udeľuje a potvrdzuje Božia milosť. Podľa katolíckeho chápania možno oltárnu sviatosť prijať aj mimo liturgie, čo u protestantov možné nie je. Prijímanie Eucharistie tým, že prijímame samotného Krista, dáva človeku veľkú milosť.

Spojenie s Kristom (zjednotenie s Kristom) – je hlavným ovocím Eucharistie, keď prijímateľ dosiahne najužšie spojenie s Kristom, pokiaľ prijíma hodne. Veď Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom (Porov. Jn 6, 56), Jednota veriacich – z jednoty s Kristom, ako s hlavou mystického tela, vzniká jednota veriacich ako jednotlivých údov tohto tajomného tela. Symbolom veriacich sú spôsoby Eucharistie:

chlieb – ako jednota mnohých zŕn;

víno – ako jednota mnohých kvapiek.

Kristus nás spája so všetkými veriacimi do jedného tela – Cirkvi. V krste sme boli povolaní, aby sme tvorili jedno telo. Eucharistia uskutočňuje toto povolanie. Preto neprijať eucharistiu, by bolo ako keď niekto zomrie od smädu vedľa Prameňa, ktorým je sám Boh.

 

Povzbudenie

Povzbudzujem Vás preto dnes a stále aby ste neváhali a vážili si tento nezaslúžený dar tomuto svetu. Svätá spoveď je lanom a opravdivá ľútosť nádobou, ktorou smieme čerpať z tohto daru – Prameňa lásky a milosti.

 

Modlitba

Eucharistia je spoločenstvo – agápe – Láska ktorá túži byť dávanou. Pri najbližšom prijatí Eucharistie sa skús vo svojom srdci pozrieť na Ježiša, nielen očami na ikonostase, ale do najhlbšej komnaty svojho srdca. Amen.

 

Tropár, 7. hlas

Chlieb nadprirodzený, – po ktorom túžia anjeli i archanjeli, – dnes sa zjavuje na oltári – a dáva sa ľuďom za pokrm. – Aj my veríme v tvoje milosrdenstvo, Kriste, Bože náš. -Uznávame, že sa ako Boh skrývaš pod viditeľnými spôsobmi. – Preto k tebe vrúcne voláme: -Daj, aby sme ich dôstojne prijali – a s ich pomocou večnú slávu dosiahli.

 

Pieseň na záver

Ty si môj Boh – Milosrdenstvo, Ty si môj Pán, moje všetko, Ty si môj Kráľ, moja spása, Teba chválim.

 

(Spracoval Ondrej Miškovič)

 

[1] Zdroj: Matka Tereza o Eucharistií, http://www.horcicnezrnko.sk/ (03.03.2017)

[2] Porov. Jozef Augustyn SJ: Kňazstvo, ISBN 978-80-88724-75-9, str. 57

[3] Porov. Ján Pavol II.: Encyklika Ecclesia de Eucharistica, EE 1

Share on Facebook0Share on Google+0Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on LinkedIn0